Taliansky recept na pomalšie ráno

Espresso na stojačky, vyčistené topánky a dvadsať minút bez telefónu. Nie je to estetika, je to prevádzkové nastavenie dňa.
Prvýkrát som to zaregistroval v Miláne. Pán v obleku, ktorý mal zjavne náročný deň pred sebou, stál pri bare tri minúty a nerobil nič iné, len pil kávu.
Odvtedy si držím dvadsať minút ráno, ktoré nepatria nikomu inému. Bez telefónu, bez správ, bez plánovania.
Detaily, ktoré vydržia
„Rituál nie je luxus. Je to jediná časť dňa, ktorú si viem naplánovať sám.“
Rovnaká logika platí pre šatník. Menej kusov, lepšia kvalita, veci, ktoré po piatich rokoch vyzerajú lepšie ako po prvom nosení.
Otázka na záver: Ktorý dvadsaťminútový úsek dňa je naozaj váš?

Michal Hort
Odborník na eurofondy, verejné financie a financovanie firiem (EOS NEBOTRA). Píše o ekonomike a podnikaní z praxe. Viac o autorovi


